Život nám praje aj veľa pozitívneho.
Či už sudu vínneho,
či už lásky za pohár,
či už šťastia za hrsť štvorlístkov,
či už zdravia plnú hlavu,
či už nehy, nech nás aj viacerí sklamú.

Či už smútku, nech nám srdcia zlámu.
Či už vďaky, nech nás majú radi.
Či už radosť, s úsmevom sa podelím.
Či už vieru alebo čo nás vlastne riadi.
Či už zmätku plné hlavy,
Či už sklamaní, čo nám pošliapali kravy.
Možno to bolo včera, možno vlani,
Možno dnes, a možno nás to čaká.
Možno šťastie ukradne nám straka.
Možno niečo ma viac a niečo menej láka.
Možno za svetom ostane iba veľká mláka.
Možno neoplatí sa ti už plakať.
Možno za rohom ťa to nové neminie,
možno sú aj dni v tom nevinne.
Možno noci rozdelí detský plač,
možno ukáže, čo je v nás.
Ten náš neúprosne rýchly čas.

Raz príde taký ťažký deň,
keď rozlúčiť sa s tebou smiem,
ale správne slová nájsť neviem.

Je to skôr nočná mora, príťaž mojich snov.
Povedať ti to viem srdcom, aj bez zbytočných slov.
A keď budeš blúdiť v tmavom rohu,
skús podísť k tomu svetlému bodu.

Povedať ti, že tvoj život zmysel mal,
že osud ťa viacej krát pokúšal.
Že zakopol si...
Že za zbytok tvojich rán,
Ten život za to stál !