Naťahujem si kosti z rána

Život je tenká struna v rukách starého pána

Tak sa prechádzam popri vystrelenom šípe

Nočné nebo nado mnou

A pôda pod nohami škrípe

Prázdne polia posipané suchými listami

Červený tieň slnka ťahajúc sa drevenými prstami stromov

Igelitové stany, ktorým tunajší hovoria domov

Studené kamene, na nich staré mená

Pod nimi

Vyschnuté pramene, čo som dostal do vena

Zo zimi

Škrípe pôda, škrípu aj moje zuby

Praskajú kamene, rastú z nich malé huby

Krehký život porazil chladnú smrť

Zbehlý svetom, viem že to stať sa nemá

Videl som predsa tiem stromy

Čo v kmeňoch skrývajú zabudnuté mená

Mäkko pod nohami

Gumená tráva

Nad voskovou riekou z rána domov môj sa stáva

To je zdola správa, nech tým hore lepšie sa spáva

Berem si kosu, starú čiernu kozu

Prichádzam vyzúvať zem dávno bosú

Usadím sa pod elektrickým stĺpom

Tento tieň je balzam mojim suchým kĺbom

Odpojený od vedenia

Tu nájdem pokoj, toto je môj výbeh

Môžem rozprávať príbeh psov a mačiek

Bielej šedej čiernej

Žijú v jednom kruhu

Ak nezvládneš leto

Prelistuh dve strany,

nájdeš zimu tuhú

Len si neoblíž prsty, ak nechceš mať jazyk v hrsti

Čierne písmená zahrejú

Lebo najteplejšie je v tme

Biela šedá čierna,

je pre mňa len 5 minút keď sa snažím zaspať

Keď spájam svoje kosti začínajú už praskať

Našťastie tu mám plno žuvačiek, no nechcem sa chvastať

Kosti zostanu pokope, možno mi dovolia si aj zastať

No radšej chvílku zostanem sedieť

Kým sa lepia kosti

Hostí v svojej hlave

Vyhostím na 5 minút

Na strany pravé a ľavé

Do riadkov

Nechcem ich už ďalej riediť

Stačí ich už len do farieb striediť

Toto sú zlepené kosti, žiadny ostych

Sú to cnosti, ako kvety na tŕňoch ostrých