Sedíme pri ohni osudu
Za ostudu našich predkov, čo nechali kosu tu
Zlo sú tu, pletieme nad ohňom krehké vlákna ó súdu
Sedíme znova tu, pri plameňoch osudu
Z dna robíme deň
Tento oheň horí, kým máme v kostiach dreň
To je palivo kozubov
A možno len ústa draka
V plameňoch vidím jeho sto zubov
Keď sa pozrieš hore na hviezdy
Možno vidíš len medzi jeho zubami mriežky
Kde prenikne svetlo
Ak je sver netvor, sme v jeho žalúdku
Tak ma chyť za rúčku
Sú to len tri dni a tri noci
Kým nás obluda vyvrhne
Na jeho chuť sme príliš horký
A sme toľký, ako Svätoplukove prúty
Keď nam zviažu údy
Nezlomia nás chabé ruky starcov
Ležiacich v smrteľnej posteli
Posledné čo vidia, je odraz ohňa ó súdu
To ste vy, to sme my
Lásky čas
Keď v srdci cítim
to nežné chvenie
keď som láska
v tvojej blízkosti
je mi krásne
pocit to je nádherný.
Zamilovaným byť
zdielať stebou
všetký chvíle
po tvojom boku žiť
to je pre mňa
to pravé šťastie.
Láska ľúbezná
vďačným som ti
za každý okamžík
čo spolu strávime
veď šťadtným smiem byť
keď z nehou sa ľúbime.
Zmyslom môjho života
láska moja si
žena nádherná
na ktorej mi záleží.
Niet krajšej chvíle
len tej čo bok po boku sme
to je to krásne šťastie
ľúbezné
Čas plynie
ubieha deň po dni
a kroky moje
vedú ma
chvíľami neľahkými.
Kráčajúc životnou cestou
po tieto roky
hoc prekážky
život prináša
býva nie vždy ľahkou chvíľou
cítim ten pocit únavy
no moja duša nevzdá sa.
Od deytských čias
vedú ma moje kroky
cestou i necestou
pri každom páde
vstanem zas
a v pred kráčajúci
i zo smutnou tvárou.
Nevzdávam sa
hoc nie vždy
to býva ľahké
každá životná chvíľa
sily mi dodáva náhle.
Čas plynie
a kroky moje
vedú ma k cieľu
raz skončia sa
moje chvíle
a prejdem snaď
vstupnú bránu
kde duše pokoj nájdu.
Býval som smutným
a v očiach slzy som mal
nebol som šťastným
a prázdnotu som prežíval.
Bolelo ma srdce
a duša moja tiež
chvíle pre mňa
boli ťažké
a lásky pre mňa niet.
Kráčal som v tieni
bez úsmevu na tváre
život bol krutý
a chvíle bolavé.
Smutný pohľad
bez úsmevu
zdobil moju tvár
cítil som bolesť
veľkú
a v srdci mal
som iba žiaľ.
Prežíval som
prázdne chvíle
svojho života
cítil som sa
smutne
rana v srdci
mi krvácala.
Nebolo vo mne
kúsku života
iba večná prázdnota
ťažká pre mňa
to chvíľa
chvíľa neľahká.
Slnce oblohou
cestu si brázdi
na svojej púti
od východu
na západ
deň je veľmi krásny
i ďalej bude
tak snaď.
Pofukuje len jemný vánok
necítiť chlad
slnce svieti
až do veľkých dialok
vari nemá konca kraja snaď.
Ponad nás ho cesta vedie
na jasnej oblohe
pohľaď ako je krásne
mrakov niet na oblohe.
Nepadajú z nebies slzy
ani silný vietor neduje
na tváre cítim
ako lúč ma páli
cítiť to teplo hrejivé.
Čas ubieha
a deň akosi ku koncu
sa chýli
tento deň
bude už len spomienka
čo zostane nám
v pamäti.
Latest Post: Stávkovanie ako koníčok: Radíte začiatočníkom? Our newest member: johnsonbet168 Recent Posts
