Stena biela, ako ja pod mojím mäsom

Ktoré nemám, som len kostí zväzok

Zlepený samotoy, snívaním a krátkou pozornosťou

Dávam tímto riadkom hodinu

Nech sa dokončia za polhodinu

Rýchlovka, ale sú to len slová, obyčajné slová

Vypľula ich nočná sova, čo cez deň umiera

Zo zemi svoje kosti pozbiera, zvyšok mozgu si do fľasky pozlieva a odloží na neskôr

Daruje ich niekomu kto za to stojí, aby sa znova mohol cítiť nesvoj

Zvedavosť čitateľa neukojí len slabí predslov

Na začiatku knižky

Ale zvyšné strany sa rozpadli

Ja zbieram už len zvyšky

Zapadneme prachom

Holé kosti sa nepohný

Rúčky do opačneho smeru sa neohnú

Čas je krv

Ale keď si len z kostí nekrvácaš

Uniká len dreň

Husta ako pôda, zakorením

Zjednotím svoj zväzok zo zemou dobrovoľným zaborením

Dlaní, už aj rastú malé rastlinky z kostných tkanív

Živé kvety, výsledok mojej osvety

Strety myšlienok a činov

Splety osudov z viacerých člnov

Čo skončili v jednej rieke

Nech dá vlahu mojim kvietkom

Nech prežijú v zemi

Aj keď sa kosť už rozpadne

Aspoň zostane miesto na všetko ostatné

Kostnaté ruže ostnaté

Ako bolo napísané, tak to aj ostane