Príroda v mokrých topánkach,
srdce potopené v krvi,
zbytočné je ísť von v sánkach,
musíš sa vyrovnať s tým prvým,
topiaci sa sneh spôsobuje sucho,
a srdce len prázdny buchot,
nevníma to ľudské ucho,
zavládol smútok,
nepočúva prosby záhradkárov,
nepochopené myšlienky,
ako moje srdce tisícky rád od párov,
niet viac poznačenej upomienky,
rastúce listy na strome,
nezodpovedané v schránke,
rastúce napätie v zhone,
zlo sa mieša s dobrom v jednej stránke,
stráca sa čas strávený v zime,
hľadá sa nový v teplom počasí,
so stratenými spomienkami ďalej žime,
vždy si pri tom topiacom sa snehu na nás oboch spomeň si..