Priatelia do dažďa
keď mám svoj čierny deň
sú ľudia, ktorých vidieť chcem
a ktorých nie
málo kto pozná tú melódiu
málo kto pozná ten správny tón
tón, ktorý povie je slová
keď má čierny deň on
trápi ma ten zombík v ňom
moja snaha vchádzať dnu
popri zbytku života, ktorý vychádza von
sa vyrovná aj superhrdinom
smutná lavička by vedela rozprávať
o tom výhľade, čo pripomína väzenie
o tých prázdnych miestach
ktoré sú inak dúhové
Ja, aj napriek prekážkam vchádzam dnu
a On, pozná slová piesne mojej duše
veď pre to na svete priateľia sú
priatelia ako jediní tešiaci sa z dažďa
lebo vedia, že tá dúha po ňom
bude o to farebnejšia
cajovnikova
ZuzBlues liked