Už sa nevrátiš...
Odišiel si bez toho, aby si vôbec vstal.
Tvoja tvár len v rámiku na poličke v nutkajúcich myšlienkach,
že si pri nás vždy stál.
Nezbrojil si armádu obrnených fráz,
mal si v sebe čosi iné, niečo, čo zažiješ len raz.
Nemal si rád hádky ...
Každý deň s tebou bol ako náhľad do rozprávky.
Veľa ľudí to nezažilo ani nezažije,
ako ti pre všetkých srdce bije.
Nie, ani potom neprestalo,
ty nás strážiš.
Musíš byť rád, čo ti život dal,
každá minutá minúta je dar.
Úsmevom nezakryješ slzy stekajúce po duši,
milióny vreckoviek, ktoré zo sĺz už nevysušíš.
Stále ma ten pocit dusí,
sme si vzdialení, napriek tomu máš svoje miesto v mojej duši.
Latest Post: Stávkovanie ako koníčok: Radíte začiatočníkom? Our newest member: atifoje Recent Posts
